Tento rok sa letná škola prekladu zameriavala na audiovizuálny preklad, tak som si povedala, prečo nie. Priznám sa, že doteraz som na žiadnej letnej škole prekladu ani tlmočenia nebola. Väčšinou mi nesedel termín, no tentokrát som sa prihlásila s veľkým predstihom. Téma bola totiž výsostne zaujímavá a po niekoľkých skúsenostiach s audiovizuálnym prekladom, som si povedala, že to určite bude stáť za to. A nemýlila som sa.

Nielen, že to bolo veľmi inšpiratívne odborné rozptýlenie od technických a právnych prekladov, ale znovu som sa presvedčila, aké široké uplatnenie prekladatelia a tlmočníci majú. Sprostredkovávame totiž skutočne všetky možné druhy komunikácie. Od tlmočenia počas trestného konania až po prekladanie dialógov vo filmoch, dokumentoch a seriáloch. Stále ma to fascinuje. Nechápte ma zle, medzi skrutkami a prevodovkami sa cítim dobre, medzi pracovnými zmluvami tiež, literárny preklad je pre mňa veľmi ušľachtilá práca, ale ten audiovizuálny preklad má proste istý náboj. Na jednej strane je to celé také tajomné, keďže veľa ľudí nevie, ako to presne prebieha. A na druhej strane také akési „cool“, lebo už ste súčasťou zábavného priemyslu.

Tento druh prekladu je často zaznávaný, lebo veď na prvý pohľad sprostredkováva len zábavu. Filmy, seriály, nebodaj reality show... žiadne vysoké umenie. Žiadny Shakespeare. No nie, Shakespeare nie, ale existujú predsa aj kvalitné seriály a filmy a kvalita každého diela vo veľkej miere závisí aj od kvality prekladu do cieľového jazyka. Aj legendárne filmy ovenčené cenami musia byť preložené dobre. A priznajme sa, všetci si občas zapneme v telke aj „obyčajné“ seriály, trebárs ako zvukovú kulisu. A práve tam sa nám o uši oplieskajú neprirodzené formulácie a chyby, ktoré profesionálnych používateľov jazyka buď pobavia alebo nahnevajú. Vyčítať konkrétne chyby, na to by nás bolo všetkých, ale audiovizuálny preklad nie je ani zďaleka taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Prekladať knihy, to je samozrejme náročné, to vám povie každý. A predstavte si, že pri každej replike ste ešte obmedzený jej dĺžkou a zvukom, ktorý treba prispôsobiť ústam hercov. Priznávam, ani ja som si to predtým až tak neuvedomovala.

A teraz k samotnej letnej škole. Na rovinu poviem, čo som čakala a verím, že sa nikto neurazí. Čakala som, že na mňa monotónne vychrlia tonu teórie, ktorá nebude v praxi využiteľná a bude natoľko neuchopiteľná, že ani po ukončenom štúdiu prekladateľstva a piatich rokoch prekladateľskej praxe tak rozmanitej, ako môže byť len pri malých jazykoch, nebude možné aplikovať ju v praxi. A viac som sa ani mýliť nemohla. Semináre, alebo radšej cvičenia (od označenia „prednášky“ som ustúpila hneď) zahŕňali len základnú teóriu a zhrnutie aspektov, ktoré si pri špecifickom druhu prekladu síce uvedomujete, ale skôr intuitívne ako systematicky. Väčšinu času sa pracovalo s praktickými príkladmi a preklad sme si skúšali priamo na ukážkach z praxe. Spätnú väzbu a vysvetlenia sme dostali ihneď. Dámy, ktoré semináre viedli, audiovizuálnym prekladom žijú a nadšenie z nich priam sršalo. Vždy ma neskutočne teší, keď vidím, že na vysokých školách pôsobia ľudia, ktorí svoje povolanie milujú a chcú svojou láskou k nemu inšpirovať aj ostatných. Letná škola vám totiž prinesie nielen praktické vedomosti, ale aj motiváciu, ktorú k svojej práci potrebujem každý deň.