Čo si človek všetko vypočuje, keď pri bežnej konverzácii vysvitne, že pracuje ako prekladateľ? Nuž, všeličo, pretože bežní ľudia presne nevedia, ako táto práca vyzerá, ale všetci majú nejaké svoje predstavy. Zhrniem vám teda práve tie, ktoré sú väčšinou realite najviac vzdialené.
1. Prekladajú len ženy
Poznám veľa mužov prekladateľov, aj keď priznávam, že sa páni vykonávajúci túto profesiu ocitajú v menšine, nikdy som ale nemala pocit, že by im to prekážalo. Predsa len, profesionálne kvality sa hodnotia na základe iných faktorov.
2. Prekladatelia sú nespoločenskí
V prvom rade treba povedať, že to, či je niekto spoločensky založený alebo nie, s jeho povolaním až tak veľmi nesúvisí. Z mojej skúsenosti ale ľudia, ktorí pracujú viac sami (napríklad prekladatelia), svoj voľný čas trávia viac „medzi ľuďmi“. Časová flexibilita freelancerov je samozrejme diskutabilná, ale rozhodne chodíme aj von... raz, dva razy ročne.
3. Prekladatelia veľa nerozprávajú
Tak, áno, celé dni pracujeme zavretí medzi štyrmi stenami, ale čo sa mňa týka, keď som potom v spoločnosti iných ľudí, rozhodne sa ma takýto problém netýka. Pravdou je, že som vždy bola skôr „ukecaná“, ale musím uznať, že odkedy pracujem z domu, moja potreba rozprávať rozhodne vzrástla.
4. Prekladatelia sa nevedia obliekať
No tak tu pozor, čo je moc, to je moc... Toľko štýlových žien v inom povolaní nenájdete (zdravím kolegyne). Možno nemáme toľko príležitostí obliecť si normálne oblečenie (t. j. niečo iné ako tepláky), ale keď už niekam ideme, dáme si skutočne záležať. Ak nás stretnete v miestnych potravinách vo vyťahaných teplákoch, so strapatými vlasmi a v papučiach, je veľmi pravdepodobná, že už niekoľko dní v kuse prekladáme a k takýmto prípadom sa módna polícia nevyjadruje.
5. Ktokoľvek, kto trochu ovláda cudzí jazyk, môže byť prekladateľ
A máme tu najobľúbenejší a hádam aj nerozšírenejší mýtus, ale na to, aby ste mohli prekladať nestačí len znalosť cudzieho jazyka, potrebujete na vysokej úrovni ovládať aj svoj materinský jazyk, prekladateľské postupy, vyznať sa v rôznych odborných témach, mať prehľad o terminológii a aj o mnohých ďalších veciach. Tak či onak, toto je rozhodne najväčší mýtus o povolaní prekladateľa.
6. Prekladateľ pozná v cudzom jazyku každé slovo
K tomuto len krátko: nikto nevie všetko, dokonca ani prekladatelia. A nikto nepozná všetky slová, a to dokonca ani vo svojom materinskom jazyku, takže napriek tomu, že sa o to snažíme, zrejme sa nám nikdy nepodarí vedieť každé jedno slovo po anglicky, po nórsky či po španielsky.
7. Človek nemôže byť prekladateľ na plný úväzok
Keď som sa rozhodla študovať prekladateľstvo, z každej strany sa na mňa valilo, že to bude pekné hobby, ale mala by som premýšľať, čím sa môžem naozaj živiť, pretože potrebujem „skutočnú“ prácu. Viac ako 150 členov SAPTu má ako skutočnú prácu práve prekladateľstvo/tlmočníctvo, čo je dôkazom, že je to povolanie ako každé iné.
8. Prekladatelia vždy cudzí jazyk aj vyučujú
Priznávam, niekoho baví učiť, a tak dáva súkromné hodiny francúzštiny či ruštiny, ale nie je to automatická súčasť tohto povolania. Zrejme to súvisí s predošlým bodom, že prekladateľ si môže prekladmi tak maximálne privyrobiť, tak musí aj učiť, strážiť deti, venčiť psy, brigádovať na kúpalisku a tak podobne. Schopný prekladateľ ale robí len to, čo chce. A väčšina chce proste prekladať.
